Katka Nagyová: Takúto prácu som si želala, hľadala som ju a som rada, že som ju našla

V týchto dňoch oslavujete výročie. Už šesť rokov patríte do tímu DACHSER.

Nehľadala som firmu, v ktorej naberiem skúsenosti a poberiem sa inam. Mám rada stabilitu. Možno pre mladších je dobré, keď zmenia zamestnávateľa, aby naberali skúsenosti a získali rozhľad. No ja som cítila, že svoju odbornosť, to čo viem a ovládam, chcem využiť na jednom mieste, pre jednu firmu. Takúto prácu som si želala, hľadala som ju a som rada, že som ju našla.

Do DACHSERu som prišla po materskej dovolenke. Pri hľadaní práce som mala jasnú predstavu: dobrá dostupnosť dochádzania do zamestnania, ideálne korporácia, keďže som tak pracovala v minulosti a vyhovovalo mi to. Inzerát DACHSERu, na ktorý som vtedy natrafila mi bol akoby šitý na mieru, už som sa tam videla. Páčila sa mi náplň práce a zároveň to spĺňalo moje predstavy. Veľmi som si želala dostať túto príležitosť.

Úvodné nadšenie teda bolo veľké. Ako by ste atmosféru v DACHSERi opísali po šiestich rokoch spolupráce?

Myslím si, že sme dobrá spoločnosť s príjemnou atmosférou. Sme rozmanití. Jasné, sú lepšie a horšie dni, je to tak v každom spoločenstve. Myslím, že je to tak dobre. Patrí to k životu. Naučiť sa, poučiť sa a ísť ďalej. Zvládame spolu aj ťažšie chvíle.

Po ľudskej stránke sme bezproblémoví a rozumieme si, máme dobrý základ. Po pracovnej stránke však o sebe málo vieme, myslím oddelenia navzájom. Ako iné oddelenia žijú – čo je ich denná rutina, čo riešia. Často si neuvedomujeme, že keď napríklad niečo potrebujeme, iné oddelenie môže mať iný termín, inú úlohu, inú prioritu a tak sa môžeme nezmyselne doťahovať. Preto mi to vzájomné poznanie oddelení trochu chýba.

Ako to teda napraviť? Čo by napríklad o vás mali ostatné oddelenia vedieť, aby vám to všetkým zjednodušilo prácu?

V prvom rade, aby boli zvedaví a pýtali sa na to, čo robíme. Naša práca na ekonomike už nejaký čas nie je len o „faktúrach“. Pracujeme denne s účtovnou databázou, tvoríme štatistiky, hľadáme nezrovnalosti a usilujeme sa ich naprávať. Nie vždy to zvládneme sami, potrebujeme iné oddelenie k spolupráci.

Okrem komunikácie je však veľmi dôležité aj vzájomné spoznávanie sa. Ak sa oddelenia navzájom poznajú a vedia čo robia, potom sa vedia aj lepšie pochopiť, porozumejú si, sú k sebe ohľaduplnejší. Všetko je potom jednoduchšie a rýchlejšie. Ak sa nepoznajú, tak nemajú chuť ani dôvod sa pochopiť.

Pôvodne ste nastúpili s vidinou práce s číslami, no situácia sa časom výrazne zmenila a máte pod sebou celý tím ľudí.

Áno, patríme k tým väčším oddeleniam. Mám pod sebou šesť ľudí, účtovné aj recepciu. Starám sa o to, aby naše oddelenie zachytilo všetko čo treba, aby faktúry, doklady, procesy prebiehali v správnom čase a boli následne korektne odovzdané ďalším oddeleniam, po nás ide napr. kontroling.

Byť manažérkou je pre mňa veľmi zaujímavé. Od fungovania ako senior referent som sa dostala k tomu, že vediem šesť ľudí. Baví ma to a teším sa aj z drobných úspechov. Nabáda ma to potom ísť ďalej. Naše fungovanie je pomerne čerstvé, sadá si to. Máme viacero nových kolegýň. Želám si, aby sme takto vydržali dlho a aby sa spolupráca medzi nami rozvíjala. Agenda sa v súčasnosti dolaďuje, čakám na stav, keď všetci budú pracovať samostatne a ja to už budem iba spájať. Teším sa z odozvy, že ich práca baví podobne ako mňa. Stále to však beriem ako začiatok. Čakajú nás ďalšie etapy.

Z pozície, že ste nikoho neviedli máte zrazu pod sebou šesť žien. Čo ste sa naučili o vedení kolektívu? Do života? Aké výzvy a skúsenosti ste dostali?

Ten proces bol postupný. Začalo to presúvaním istých kompetencií na mňa, nabaľovalo sa to, až zo mňa bola jedného dňa manažérka. Do DACHSERu som prišla s vidinou samostatnej práce – sadnem za počítač a idem si svoje čísielká, nahadzovanie dokladov, pričom telefonáty a rozhovory s ľuďmi minimálne. Mala som pocit, že je to také slobodnejšie. Teraz sa to zmenilo a musím brať ohľad aj na druhých, nesiem zodpovednosť aj za ich prácu a tej slobody je už menej. Stále sa učím komunikovať a vnímať, kto má aké starosti, čo ho trápi a snažím sa do neho vcítiť. Snažím sa hľadať cesty ako ľudí spájať a prepájať, aby sme sa všetci cítili dobre a na čas odviedli kvalitnú prácu.

Máte nejaký zážitok? Povedzme najpamätnejší deň? Ktorý moment je najsilnejší?

Možno ten prvý deň, ten si pamätám veľmi dobre. Keď mi ukázali moje pracovné miesto a ja som si prvýkrát sadla na stoličku a povedala si: „Áno, tak toto som hľadala“. A pritom som tam bola ešte len tri hodiny. Páči sa mi, že tento pocit mám dodnes. Rovnako silné je stretnutie s mojou šéfkou, v ktorej som našla veľkú pomoc a oporu. Ja sama by som sa možno tak neusilovala na sebe pracovať, keby ma práve ona tak nepodporovala a nemotivovala k rozvoju. Je to osoba, vďaka ktorej je pre mňa práca v DACHSERi príjemná. Je vizionárka. Niekedy mám pocit, že to čo my aktuálne riešime, ona už má dávno za sebou. Aj mňa na pozícii manažérky zrejme videla oveľa skôr ako ja samu seba. Veľmi dôležitý je však jej prístup. Nedala mi len príležitosť, ale aj podporu. Nenechala ma samú plávať v nových vodách, bola tu pre mňa. Veľmi si to vážim a cítim to ako záväzok nielen voči nej samej, ale aj voči kolegyniam na oddelení, pretože spoločne pracujeme pre administratívu. Aj vďaka tomu, že mám podporu od nadriadenej, sa mi tu páči tak ako v prvý deň.