Letecká doprava v čase pandémie

Drastický pokles pasažierskych letov mal markantný dopad aj na nákladnú leteckú prepravu. Prečo je to tak?

Odpoveď treba hľadať vo využiteľnosti nákladného priestoru lietadiel, ktoré prepravujú cestujúcich. Batožina pasažierov zaberie len časť priestoru na spodnej palube lietadiel, zvyšná časť sa využíva na prepravu nákladu a pošty. Vzniká tak pomerne veľký priestor na prepravu carga. Kapacitne sa to líši v závislosti od jednotlivých typov a verzií lietadiel. Pre lepší obraz,  Boeing 777 zoberie v priemere 20 t nákladu. Toto číslo je modifikované viacerými faktormi. Závisí od aktuálneho počtu cestujúcich a množstva ich batožiny, od dĺžky letu a v nemalej miere aj od predpokladaného počasia na trati, na základe ktorého sa kalkuluje potrebné množstvo paliva

Čo to znamená pre klientov nákladnej leteckej prepravy?

Spomínaný pokles letov pre cestujúcich spôsobil pomerne veľký medziročný prepad tzv. belly cargo capacity, je to prepad, ktorého dôsledkom bol tlak na ceny a následné navýšenie nákladov za leteckú prepravu tovaru, horšie možnosti bookovania a tým pádom aj dlhší tranzitný čas. Letecká preprava obvykle trvá 1 až 3 dni. Avšak ak nie je voľná kapacita najbližších 7 dní, tak sa čas, kedy príjemca môže očakávať zásielku, predlžuje na 8 až 10 dní. Samozrejme je to veľmi individuálne a závisí to od kapacitných možností a dopytu pre danú destináciu.

Kedy sa začali objavovať prvé problémy s nedostatkom kapacít v nákladnej leteckej preprave? A ako sa následne situácia vyvíjala?

Prvé kapacitné problémy sme ako spoločnosť zaznamenali začiatkom roka smerom na Ďaleký východ, a to hlavne do a z Číny. Pravidelne je toto obdobie spojené s Čínskym novým rokom a nedostatkom voľných kapacít. Začiatkom roka 2020 však bola situácia o to horšia, že vznikajúca pandémia ešte radikálnejšie okresala prepravné kapacity, čo samozrejme nikto nečakal. Výsledkom bol výrazný nárast cien leteckej prepravy.

Situácia sa zhoršila prepuknutím pandémie v Európe a enormným dopytom po zdravotníckych pomôckach, v rámci ktorých je práve Čína jedným z najväčších svetových výrobcov. V tomto období ceny leteckej prepravy vystrelili do astronomických úrovní. Prioritným faktorom nebola cena, ale potvrdené bookovanie. Odozvou na rozbiehajúcu sa pandémiu na európskom kontinente bolo pozastavenie vstupu pre občanov EÚ do USA, čo samozrejme znamenalo takmer okamžitú redukciu a niekde aj pozastavenie letov na tzv. trade lane USA – Európa. Postupne, s rozširujúcou sa pandémiou do ďalších krajín, sa adekvátne kapacitne zhoršovala aj situácia v leteckej preprave tovaru. Bolo skutočnou výzvou zabezpečiť každú jednu objednávku od našich zákazníkov.

Ako sa s touto situáciou vysporiadal sektor nákladnej leteckej prepravy? Dá sa hovoriť o nejakých zásadných zmenách?

Samozrejme, letecký sektor sa snaží adekvátne reagovať a prispôsobiť novým podmienkam. V nedávnej minulosti sa cargo podieľalo rádovo len niekoľkými percentami na celkovom obrate leteckých spoločností. Mám na mysli tie letecké spoločnosti, ktoré sa nesústredili výlučne na cargo prepravu. V súčasnosti vidíme, že cargo predstavuje desiatky percent na obrate leteckých spoločností, dokonca u niektorých bol zaznamenaný vyšší podiel carga ako prepravy cestujúcich.

U leteckých spoločností zaostali príjmy z prepravy cestujúcich za príjmami z prepravy tovaru, s tým, že zaznamenali 50 % medziročný nárast carga. V prvej fáze pandémie, kedy bol obrovský dopyt po medicínskom tovare, boli za účelom poskytnutia čo najväčších prepravných kapacít, sedačky v lietadle, namiesto pasažierov obsadené tovarom. Samozrejme nie každý tovar bolo možné pripútať na sedačku, takže táto možnosť tu bola prevažne pre ľahký a objemný tovar. 

Ako reagovala vaša spoločnosť na tieto zmeny?

Spomínaný nedostatok voľných prepravných kapacít ovplyvnil aj služby leteckej nákladnej dopravy poskytované spoločnosťou DACHSER. Uvedomili sme si, že nemôžeme zostať pasívny, ale musíme aktívne hľadať riešenia. Ak pre našich zákazníkov nie sú na trhu dostatočné voľné prepravné kapacity, musíme ich vytvoriť. Nedávno sme zvýšili kapacitu medzi USA a Európou v oboch smeroch prostredníctvom pravidelných týždenných charterových letov, ako aj našu kapacitu z Hongkongu do Európy. Ďalej plánujeme pred  blížiacou sa vianočnou sezónou začať charterové lety medzi Európou a Šanghajom, najväčším obchodným uzlom Číny.

Kedy sa podľa vášho odhadu situácia znova dostane do normálu? Máte pred sebou okrem súčasnej druhej vlny koronavírusu nejaké ďalšie výzvy?

Posledné ekonomické čísla a vývoj na trhu nám prinášajú určitú mieru optimizmu aj v oblasti leteckej prepravy tovaru. Treba sa na to však pozerať veľmi opatrne, pretože boj so súčasnou pandémiou a dôsledkami sme ani zďaleka nevyhrali. Osobne sa domnievam, že letecká preprava, tak ako sme ju poznali ešte koncom minulého roka, bude potrebovať čas, ktorý sa bude rátať v rokoch, aby sa dostala do pôvodnej kondície.

Najväčšou výzvou, ktorá nás ešte len čaká, bude distribúcia schválených vakcín proti COVID 19. Mám pocit, že to bude jedna najväčších logistických výziev, ktorej budeme čeliť. Už zazneli prvé úvahy o tom, že bude potrebné zabezpečiť kapacitu lietadiel, ktorá sa nebude počítať na desiatky či stovky, ale dokonca na tisícky. Niektoré údaje hovoria o viac ako 8 tisíc Boeingov 747. Keďže je to prepočítané na jedno z najväčších nákladných lietadiel, tak tých reálnych lietadiel bude v skutočnosti potrebných ešte oveľa viac. Distribúcia síce bude rozložená v čase a tieto kapacity nebudú potrebné v jednom kalendárnom týždni alebo mesiaci, ale určite pôjde o požiadavku na obrovské kapacity.